Boas Vindas (Bienvenue)

Olá!
Este blog visa divulgar notícias relacionadas às mobilidades humanas. Nossa equipe é formada por pesquisadores universitários. Estamos na Amazônia Ocidental brasileira, na cidade de Porto Velho, Rondônia. Divulguem o DICIONÁRIO CRIOULO HAITIANO-PORTUGUÊS. Caso queira estabelecer contato conosco, por favor, entre em contato que responderemos.
Um abraço,
Equipe MIMCAB
mimcabunir@gmail.com

DICIONÁRIO CRIOULO-PORTUGUÊS - DIKSYONÈ KREYÒL-POTIGÈ

Chè zanmi yo,
Diksyonè sa a se yon travay nou te mete tèt ansanm pou nou ka fè. Depi 2011, lè nou te komanse bay kou lang Potigè Ayisyen yo ki rive Pòto-Velyo, tèt liye Wondonya. Jiska prezan nou deja ede plis ki 1000 Ayisyen aprann lang Pòtigè a. Diksyonè sa a se pat yon liv nou te ekri nan Inivesite Fèderal Rondonia (Wondonya) ansanm yon goup konpay SESI Santa Catarina, nan Sid Brezil, paske nou ta vle tout Ayisyen ki nan Brezil kapab aprann pale Potigè.
Nou ta renmen di mesi 2 Ayisyen ki te ede nou fè sa.

Sonje pwovèb la ki di TOUT MOUN SE MOUN MEN TOUT MOUN PA MENM.
Felisitasyon,
Geraldo (13/07/2015)

VocabulárioVokabilè
A
À noite: nan lannwit, nan aswè
A pé: a pye
À sua maneira: nan jan pa ou, nan fason pa ou, nan mannyè w
À tarde: nan aprèmidi, nan laprèmidi
À vista: peye kach
Abandonar: abandone, kite
Abate: abataj, labatwa
Abraço: akolad
Abranger: gen ladan
Abrigar: akomode, akeyi
Abrir uma conta: ouvri yon kont an bank
Acampamento: kan (kote gwoup moun reyini pou pase yon moman. Jeneralman yo dòmi anba tant nan peryòd la)
Acidente: aksidan
Acontecimento: evenman, evennman, evènman (yon bagay ki fèt oubyen ki rive)
Acordar (estar de acordo): dakò
Acordar (despertar): reveye
Acréscimo: ogmantasyon
Acumular: akimile, ogmante
Açúcar: sik
Adaptar-se: adapte (adapte ou/li menm)
Adequado (a): aproprye, apwoprye
Adiar: avanse
Adição: adisyon, nòt yo bay yon moun pou l peye lè l fin manje nan yon restoran
Adjetivar: kalifye
Admirar: admire
Adorar: Adore
Adoro: mwen renmen (anpil)
Adotar: adopte
Advérbio: advèv
Adversidade: advèsite
Advertência: Avètisman
Advogado (a): avoka
Afinal: finalman, anfen
Afirmação: afimasyon
Agência: ajans (nan Brezil itilize pou endike yon biwo tankou bank, vwayaj, modèl)
Agente tóxico: ajan toksik, pwodwi toksik (pwodwi ki reprezante yon danje pou èt vivan)
Agente: Ajan (moun ki travay nan yon ajans oubyen nan biwo polis)
Agitado (a): ajite
Agora: Kounyèa
Agradável: plezan, agreyab
Agrados: swè
Agradecer: remèsye, renmèsye
Água: dlo
Água corrente: dlo k ap koule
Água sanitária: kloròks
Aguardar: tann
Aí: la ba
Ainda: Ankò
Ainda não: Poko
Ajudar: ede
Álcool: alkòl
Alegre: kontan, an jwa
Alegria: lajwa, alegrès, kè kontan
Algodão: koton
Alguém: yon moun
Alho: Lai
Ali / lá: la, laba
Alimentação: alimantasyon, lamanjay, manje
Alimentos: manje
Alojamento: abri, abitasyon, lojman
Alternância: altènans
Altura: otè
Aluno (a): elèv
Alvenaria: masonnri
Amável: emab
Ambicioso (a): anbisye
Ameno (a): lejè, dou
Amicíssimo (a): yon bon zanmi
Amigos (as): zanmi
Amizade: zanmitay
Amplo (a): gwo, laj
Amputado (a): anpite (lè yon pati nan ekstremite kò w soti swap a aksidan oubyen pa chiriji. Egzanp: pye kase, yon poonyèt koupe eks.)
Andar: mache (vèb)
Andar de bicicleta: monte bisiklèt
Anfitrião / Anfitriã: Yon moun kap resevwa oswa envite yon lot moun vini nan divès kalite evènman ou byen nan pwòp kay li.
Animado (a): anime
Animal de estimação: bèt domestik
Aniversariante: moun k ap fete anivèsè, fetan
Aniversário: anivèsè, fèt
Anotar: note, pran nòt, ekri
Ansiosa: anksye
Anteriormente: deja, anvan
Anzol: amson
Ao longo de: toutolon, pandan
Aos poucos: piti piti
Apagar: etenn, efase
Apaixonado (a): pasyone, damou
Aparelho: aprarèy
Aparelho respiratório: aparèy pou repire
Aparência: aparans, laparans
Apenas: sèlman, inikman
Apetite: apeti
Apito: souflèt
Apreciar: apresye
Aprendizado: aprantisay, aprantisaj
Apresentação: prezantasyon
Apropriado: apropriye, apwoprye
Aproveitar: pwofite
Aproximadamente: anviwon
Aquele / aquela / aquilo: sa a
Aqui: isit la, isit
Área: sifas, domèn
Areia: sab
Arquitetura: achitèk
Arrogante: arogan
Arroz: diri
Artista: atis
Árvore: pye bwa
Asa: zèl
Aspecto: aspè
Assaltante: kanbriyolè, volè
Assento: syèj, plas, fotèy, chèz (kote moun chita)
Assim: Konsa
Assinar: siyen
Assunto: sijè
Assustador: ki fè pè
Atacar: atake
Atenção: atansyon
Atendente (vendedor): vandè
Atendimento: akèy, resepsyon
Atento (a): atansyone
Atitude: atitid
Atividade: aktivite
Ato: wo
Atormentar: toumante
Atração: atraksyon
Atrasado (a): an reta
Atravessar: travèse
Atuar: jwe nan film
Audição: odisyon
Aula: leson, kou
Ausência: absans
Autor (a): otè
Autoridade: otorite
Ave: volay
Avermelhada: rouye (tach koulè rouj)
Avental: tabliye
Avião: avyon
Avisar: avize, avèti
Aviso: avètisman
Avó / Avô: grann / granpapa
Azarado (a): malere
Azul: ble
B
Bafo: mozèz alèn (movèzalèn nan pòtigè enfòmèl)
Bagunça: desòd, gaye
Bairro: katye
Balconista: Yon anplwaye ki la pou resewa moun kap antre achte yon bagay nan yon magazen ou byen nan boutik kelkonk.
Banco (agência): bank (ajans, konpayi – mobil kay la, bank chita, bank(chèz) kare, bank(chèz) machin)
Bandido (a): bandi
Bancada (da cozinha): levye kizin nan
Barco: bato
Barulho: bri, bwi
Basicamente: bazikman, na gwo
Bastante: an gran kantite
Batalhão: batayon
Batata: pòm de tè, patat
Batata frita: pòmdetè fri
Bate-papo: konvèsasyon
Bater no liquidificador: blennde (bat nan yon benndè)
Bater (uma mistura / massa): blennde, bwase, melanje
Banco: bank
Bebê: bebe
Beber: bwè
Bebida: bwason
Beijo: bo
Bem tratado (a) (cuidado): byen trete
Benefício: benefis
Beneficiado (a): benefisyan (group oubyen moun ki benefisye a)
Bicicleta: bisiklèt, bekàn
Bife: biftèk
Biodiversidade: divèsite biyolojik (varyete kreyati vivan)
Blusa: kòsaj
Boa aparência: bòn aparans
Bobo (tolo, idiota): sòt, idyo
Bolo: gato
Bolsa (de estudos): bous detid
Bombeiro (a): ponpye
Bombom: bonbon
Boneca (o): pope, poupe
Borda: bò, arebò
Brigadeiro: tipik dous chokola Brezilien
Brincadeira: jwèt
Burro: Bouwik (animal ibrid ki te fèt a pati cheval epi bouwik. Gade Jumento)
Brincos: zanno

C

Cabelo: cheve
Cachoeira: chit dlo, kaskad
Caco de vidro: ti klis vè, moso vè
Cadeia: prizon
Caixa (de papelão): bwat katon
Caixa (banco): bwat, kès
Caixa d’água: tank dlo, rezèvwa dlo
Caixa eletrônico: gichè otomatik
Calçada: twotwa
Calha: kannal, kanal, rigòl, goutyè
Calor: chalè
Câmbio: echanj
Cambista: kanbis
Caminhar: mache (lè w soti yon kote pou w ale yon lòt kote a pye)
Caminho: chemen, chimen
Camisinha (preservativo): kapòt
Campanha: kanpay
Campeonato: chanpyona
Camponesas (es): peyizan
Canto (som): chan
Cansativo (a): fatigan
Capacete: kaskèt
Capacidade: Kapasite
Capaz: kapab / kapasite
Capital: kapital
Capricho: kapris
Característica: karakteristik
Carapanã: Marangwen (nan rejyon nò pey Brezil)
Cardápio: meni, lis non manje ki genyen nan yon restoran ak pri yo
Carinho: afeksyon, tandrès
Carne: vyann
Carne bovina: vyann bèf
Carne suína: vyann kochon
Carregadas (os): chaje fri, gen anp
Carregar: chaje
Carro: machin
Cartão de crédito: kat kredi
Cartão magnético: kat manyetik
Carteira: bous
Casa, moradia: kay, demè, abitasyon, lojman
Casado (a): marye
Casamento: maryaj
Castanho (cor): bren, maron
Causa: koz, kòz
Causalidade: relasyon ant kòk ak konsekans li pwodwi
Cavalheiro: jènjan
Cedo: bonè
Celular: selilè
Centro: sant
Cenoura: kawòt
Cêra: sir
Cerâmica: seramik
Cerca: prè, tou prè, kantite (itilize menm mo pou di kloti)
Certeza: sètitid
Certinho (a) (diminutivo de certo): jis, sèten, dakò
Cervejinha (diminutivo de cerveja): byè (ti byè)
Cesto: panyen, panye, kòbèy
Céu: syèl
Chamar: Rele
Chão: atè
Chefe: chèf, bòs
Chegada: rive
Chegar: rive
Chegar na hora (em ponto): rive a lè
Cheio: ranpli, plen
Cheiro bom / ruim: Santi bon / bon sant / move sant
Cheque: chèk
Cheque sem fundo: chèk san provizyon
Chocolate: chokola
Chocolate em pó: chokola an poud
Chocolate granulado: chokola an gren
Chorar: kriye
Churrasco: babekyou
Chuva: lapli
Cinema: sinema
Cinto de segurança: senti sekirite
Circunstância: sikonstans
Cirurgia: chiriji, operasyon
Cliente: kliyan
Clube: klèb
Coberto (a): kouvri
Coisinha (diminutivo de coisa): ti bagay, bagay
Coitado (a): podyab
Colcha: lenn, Lèn
Colchão: Eponj
Colega: kòlèg
Coleira: chèn
Colete refletor: jilè ki reflekte limyè
Colher: kiyè
Colher de sopa: kiyè a soup (gwo kiyè)
Colorido: an koulè, kolorye
Coluna: kolòn
Com licença: eskize (pase)
Combater: konbat
Combinação: konbinasyon
Combinado: dakò, konbine
Comemorar: fete, selebre
Comentar: kòmante, fè kòmantè, bay opinyon
Comerciante: komèsan
Comércio: komès
Cometer: komèt
Comida: manje
Comidas típicas: manje tipik
Cômodo: chanm, pyès kay
Companheiro (a): konpayon
Comparação: konparezon
Competências: konpetans, ladrès
Completamente: konplètman
Complicado: konplike
Comportamento: konpòtman
Compras: acha
Comprido: long
Comprovante de renda: kontra-chèk, prèv kòb w ap antre chak mwa ou chak ane196
Comprovante de residência (que comprova onde mora): prèv rezidans: kontra, papye kay
Computador: òdinatè
Concentrar: konsantre
Concluir: konkli
Conclusão: konklizyon
Concurso: konkou
Condição: kondisyon
Confiar: konfye
Conformidade: konfòmite
Confortável: konfòtab
Confuso: confizyon
Conhecimento: konesans
Conjunção (gramática): konjonksyon
Conjunto: ansanm
Conquista: akonplisman, reyalizasyon
Conselho: konsèy
Consequência: konsekans
Considerar: konsidere
Construção civil: konstriksyon sivil
Construir: konstwi
Consulta marcada: pran randevou pou konsiltasyon
Consultório: sal konsiltasyon
Conta corrente: kont kouran
Conta de luz: kont elektrisite
Contaminado (a): kontamine
Contente: kontan
Continente: kontinan
Continuar: kontinye
Contradição: kontradiksyon
Contraste: diferans
Convencer: konvenk
Conversar: pale konvèse
Convés: premye etaj yon bato (pati oubyen etaj ki dekouvri e ki twouve l ant ma a ak pati ki devan bato a)
Convite: envite
Copa (de árvore): tèt pye bwa
Cópias: kopi
Copo:
Cor: koulè
Coração:
Coração de galinha: kè poul
Coragem: kouraj
Corrente (para prender): chèn (pou tache yon bagay oubyen yon bèt, yo itilize l tou pou dekri chèn moun met nan kou)
Correr: kouri
Cortar: koupe
Cortado (a): koupe
Cortesia: koutwazi
Costas: do
Costelinha de porco: kòt kochon, zo kòt kochon
Costurar: koud
Couve: chou (legim nan)
Cozinha: kizin
Creme ralo: krèm glase
Crenças: kwayans
Cristão / cristã: kretyen
Cruel: kriyèl, mechan
Cuidado: atansyon (avètisman)
Cultivar: kiltive
Cultura: kilti
Cunhado / Cunhada: bòfrè / bèlsè
Curiosos (as): kirye
Custar: koute
D
Dançar: danse
Dar ouvidos: tande
Dar-se mal: fè yon bagay ki lakoz echèk
Data: Dat
De manhã: nan maten
De momento: pou kounye a, kounye a
De vez em quando: pafwa, nan kèk okazyon
Decidir: deside
Deixar de molho: kite tranpe
Delicado (a): delika
Deliciosa (o): gou
Dengue: deng
Depósito: depo
Depreciativo (a): imilyan
Desagradável: dezagreyab
Desatento (a): distrè
Descansar: repoze, poze
Descanso: repo
Descontar o cheque: touche chèk
Descrever: dekri198
Desculpa: eskize (padon)
Desejo: dezi
Desempenhar: jwe yon wòl, yon fonksyon
Desenho: desen
Desenvolver: devlope
Desesperada (o): dezespere (dekouraje; sans de pèt.)
Desfilar: defile
Desigual: inegal, pa egal
Desiludido (a): dezapwente, delizisyone
Desistir: deziste
Despedida: orevwa, adye
Despertador: alam
Despreocupação: ensousyans, endiferans
Desprezível: abominab, meprizab
Destacar: mete an evidans
Desvio: devyasyon
Dica: astis (teknik, konsèy)
Dieta: rejim alimantè
Diferença: diferans
Dificultar: nwi, anpeche, rann yon bagay difisil
Dinheirinho (diminutivo de dinheiro): ti kòb, ti lajan
Diretamente: dirèkteman
Dirigir: kondwi
Dispositivo: aparèy
Disposto: dipoze
Distância: distans
Distante: lwen
Distinção: distenksyon
Distinto (a): distenk, diferan
Distribuir: distribye
Divertir-me: anmize mwen, amize mwen, pran plezi mwen
Diversão:divèsyon
Dívida: dèt
Dividido (a): divize
Doação: don
Documento: dokiman
Doente: malad
Dolorido: fè mal
Dono (a): propriyetè
Dor: doulè
Dourar: dore
Durante: pandan, diran

E
Edifício: batiman
Educação: edikasyon
Efeito: efè
Eficiente: yon moun ki bay bon rezilta (efikas, efficace)
Eixo monumental: yon avni ki twouve l nan sant plan pilòt Brasília
Elástico: elastik
Elegante: elegan
Elogiar: fè elòj
Em breve: byento
Em conta (barato): bon mache
Em “X” vezes (parcelar): an plizè fwa, pasele
Emagrecer: megri, vin mèg
Embaixador / Embaixatriz ou embaixadora: ambasadè
Embalar: anbale anvlope
Embalagem: anbalaj, anvlòp
Emoção: emosyon
Empresa: antrepriz
Emprestar: prete
Encarregado (a): responsab, reskonsab
Encerrado: fèmen
Encher: ranpli
Encontro: rankont
Endereço: adrès
Ênfase: aksan
Enfermeira (o): enfimyè
Enfrentar: afronte, confronte, fè fas
Enganar: twonpe
Engano: twonpe
Engarrafamento (congestionamento): konjesyonman, blokis
Engordar: gwosi
Enorme: gwo
Enrolado (a): mare (Jodi a m santi m mare, m pa konn sa pou m fè)
Ensaiar: repete (fè repetisyon)
Ensinar: anseye, moutre, montre
Ensolarado: ansoleye
Entregar: bay
Entrevista: antretyen (entrevi)
Entusiasmo: antouzyasm (gwo demonstrasyon ki bay kè kontan)
Enxaguar: rense
Enxugar: seche
Época: epòk
Equipamento de Proteção Individual (EPI): ekipman pwoteksyon pèsonèl
Equipe: ekip
Errado (a): fo (pa bon)
Erro: erè
Escada: mach eskalye
Escalar (subir): monte
Escola: lekòl
Escolher: chwazi
Escovinha: ti bròs
Escritório: biro
Esforço pessoal: efò pèsonèl
Esmalte: vèni pou zong (An Ayiti anpil moun rele li ‘’kitèks’’ ki soti nan mo ‘’Cutex’’ , men ‘’Cutex’’ se an reyalite yon mak vèni)
Especial: espesyal
Esperto (a): entèlijan
Espeto: baton an fè ou an bwa pou kwit vyann (pou fè babekyou)
Esponja: eponj
Esquentar: chofe
Esquina: kafou, kwen, pwent
Esse / essa / isso: sa
Essencial: esansyèl
Estabelecer: etabli
Estabelecimento: etablisman
Estação fria / quente/ florida: sezon fredi / sezon chalè / sezon fleri
Estádio: estad
Estatística: estatistik
Este / esta / isto: sa
Estrago: domaj, dega
Etiqueta: etikèt
Escrever: ekri
Esfarrapado (a): dechire, chire
Espaço: espas
Espalhado (a): epapiye, gaye
Esperar: espere
Esporte: espò
Estragado (a): gate
Estudante: etidyan
Etapa: etap
Etnia: gwoup etnik
Evidente: evidan
Exageradamente: egzajere
Exame: analiz
Examinar: egzamine
Excelência: ekselans
Exigir: egzije
Expectativa: ekspektativ
Experimentar: eseye, mezire, goute (Soumèt a yon tès)
Expressão coloquial: ekspresyon enfòmèl, familye
Expressar: eksprime
Extensão: ekstansyon, estansyon, pwolongasyon
Extra: anplis
F
Fábrica: fabrik
Facilitar: fasilite
Falso (a): fo
Família: fanmi
Famoso (a): selèb, pi popilè
Fantasia: fantazi
Farinha: farin
Fato: fèt
Favor: favè
Fazer o depósito (depositar): depoze
Fazer ou pegar a fila: pran liy
Febre: la fyèv
Fechado (a): fèmen
Fechar: fèmen
Feijão: pwa
Feijoada: feijoada (manje brezilyen ki fèt ak pwa nwa, vyan, legim eks.)
Feio: Lèd
Feira: fwa (plas piblik kote divès kalite pwodwi ekspoze. Egzanp: fwa premye me sou Chand­mas)
Felicidade: bonè, kontantman
Felizmente: erezman
Feminino: feminen
Feriado: ferye
Férias: vakans
Fermento: ledven
Ferragem: pyès
Festa: fèt
Ficção: istwa imajinè
Fiéis (fiel): fidèl
Fila: liy
Filhos / Filho / Filha: pitit / pitit gason / pitit fi
Fim: fen
Fim de semana: wikenn, fen semèn, fen semenn
Fino (a): fen, delika
Finalidade: bi, objektif
Fio: fil
Físico (a): fizik
Flagrado (a): bare, trape
Flexibilidade: fleksibilite
Flores: flè
Floresta: forè
Florida (o): gen anpil flè, chaje flè, fleri
Foco de larva: nich lav (cheni)
Folhas: fèy
Folião / Foliona (dançarino): pessoa que participa do carnaval; (moun ki patisipe nan kanaval; moun ki renmen fete); danse.
Fome: grangou
Fora do ar (indisponível): sistèm nan tonbe, pa gen siyal
Força: fòs
Forma de pagamento: fòm pèman
Forma untada: grese
Formatura: gradyasyon
Forminhas de papel: anvlopman, anbalaj an papye
Forno médio (temperatura): tanperati medyòm
Foto: foto
Fraco: Fèv (moun ki pa fò)
Frango: poul
Frase: fraz
Freira:
Frigorífico: frigorifik, (kote yo konsève bagay ki ka gate nan frijidè)
Frio: fredi
Frutas / fruto: fri, fwi
Frustrado (a): fristre
Funcionamento: fonksyonman
Funcionário (a): fonksyonè
Fundamental: fondamantal
Fundição: fondri (kote yo fonn metal)
Funeral: fineray, antèman
Furioso (a): an kòlè, move, fache anpil
Fuselagem: fòm, eskelèt tout bagay ki fèt nan bi pou pote yon ansanm lòt bagay. Yon avyon pa egzanp
Futuramente: demen, alavni

G
Garota (o): fi
Garrafa: boutèy
Gaveta: kòl, gravat
Gel: jèl
Gelo: glas (pou glase bwason)
Gênero alimentício: kategori manje (manje premye nesesite pa egzanp)
Gente: moun
Gentileza: jantiyès
Geografia: jewografi
Gestação: gwosès
Gigante: jeyan, gwo anpil
Gigantesca: gwo anpil
Goiabada: dous gwayav
Gol: gòl
Gordo (a): gwo
Gosto: mwen renmen
Gostosa (o): gou!
Governo: gouvènman
Greve: grèv
Gripe: grip
Gritar: kriye,rele
Grupo / em grupo: gwoup, an gwoup
Guarda (segurança): gad, ajan sekirite
Guardar: gade, sere
H
Habilidade: abilite
Heterogêneo (a): etewojèn (melanj plizyè eleman ki diferan youn de lòt)
Hierarquia: yerachi
Higiene dentária: lijyèn pou dan
Higiene pessoal: lijyèn kò
Higienizar: Fè lijyèn, pwòpte, netwaye
Hipócrita: ipokrit
História: listwa, istwa
Homenagem: omaj
Homogêneo (a): omojèn
Horrível: tèrib, orib
Hortaliças: legim
Hortelã: òtelan
Hotelaria: akèy, ospitalite
I
Idade: laj
Ideia: ide, lide
Identificar: idantifye
Igreja: legliz
Igual: egal, egal ego
Ilha: zile
Ilusão: ilizyon
Imagem: imaj
Imediatamente: imedyatman
Imobilizado (a): imobilize
Impressionado (a) (admirado): empresyone
Impurezas: salte, kras
Inacessível: inaksesib, pa aksesib
Inaugurado (a): inogire
Inclusive: enkli, fè pati
Incomodada (o) (aborrecida): fache, annuiye
Incomodar: anmède (anmèkde)
Indústria: endistri
Indústria de móveis: izin mèb
Indústria têxtil: endistri twal, izin twal
Inscrição: enskripsyon
Indivíduo: endividi
Indulto: gras, padon
Infiel: enfidèl, pa fidèl
Informado (a): enfòme
Ingrediente: engredyan
Insinuar: vle di, sa ki kache dèyè sa yon moun di
Instrução: enstriksyon
Integridade física: entegrite fizik
Intensificar: entansisye
Importante: enpòtan
Inteiro (a): antye
Inteligente: entèlijan
Intenção: entansyon
Interessante: enteresan
Interesse: enterè
Interior: anndan
Inverno: livè, sezon livè
Investigar: ankete
Investimento: envestisman
Investir: envesti
Ir embora: ale
Irmã / Irmão: sè / frè
Irregular: iregilye (fòm, sifas oubyen dimansyon ki pa egal)
Irritado (a) (ficar bravo): fache
Isca: apa (nenpòt bagay pechè yo mete nan amson pou atire pwason)
J
Jamais: janm, janmè
Janela: fenèt
Jantar: soupe
Jardim: jaden
Javali: sanglye (menm espès ak kochon)
Jogar: jwe (futbòl pa egzanp)
Joguinho (diminutivo de jogo): ti jwèt
Jornal: jounal
Jornalismo: jounalism
Jovem: jèn
Juiz / Juíza: jij
Julgar: jije
Junta (articulação): jwenti
Justamente: jisteman
L
Lago: lak
Laje: dal
Lamentar: regrete
Lamento: M regrèt, Sa fè m mal
Lanche: goute (tankou pate...)
Lanchonete: snakba, ba
Lata: boutèy an fè blan (eten)
Latido: kri, bri chen fè lè l ap jape, ekòs bwa
Latitude: latitid
Lavado (a): lave
Lavar: lave
Lazer: lazè
Legal: sa fre! sa bon!
Legume: legim
Leitão (porco): kochon
Leite: lèt (bwason)
Leite condensado: lèt konsantre
Leitor (a): lektè
Leitura: lekti
Lembrança: souvni
Lembrar: sonje
Letra: lèt
Levantar: leve
Levar algo a mal (expressão): pran yon bagay mal, pran sa moun di ou fè mal
Liberdade: libète
Lidar: dirije, jere
Ligar / desligar: limen / etenn
Limite: limit
Limpeza: netwayajj
Limpo (a): pwòp
Linda (o): bèl
Linguagem não verbal: langay jès, langaj kò
Linguagem oral: langaj pale
Linguicinha (diminutivo de linguiça): sosis
Liso (a): swa
Lista: lis (lis non moun ki nan sal la, pa egzanp)
Litoral: zòn kotyè, kot, lakòt
Litro (medida): lit (mezi)
Livraria: livreri, kote yo vann liv
Lixeira: poubèl
Lixo: fatra, debri
Lixo orgânico: fatra òganik (fatra ki ka dekonpoze tankou po fig, diri kwit...)
Lobo: lou (bèt la)
Local coberto: kote ki kouvri
Localizado (a): lokalize, sitiye, chita
Locomoção: deplasman
Loiro (a): blond (koulè cheve ki ant jòn ak maron pal)
Loja: magazen
Louça: veso
Louvável: diy de lwanj
Ludibriado (a): moun yo tronpe, trayi
Lugar: plas, kote
Luvas: gan
Luxo: liks
M
Machucado (a): blese
Madeira: bwa
Maduro (a): mi
Mãe: manman
Magro (a): mèg
Mancha: tach, mak
Manchado (a): tache
Mandar: bay lòd, òdone
Mandioca: manyòk
Manifestantes: manifestan
Manipular: manevre
Manteiga: mantèg, bè
Mal-educado (a): maledike, malelve
Maleável: fleksib, elastik (ki adapte l fasilman ak yon sitiyasyon)
Maluco (a): fou, tèt pa dwat
Máquina de costura: machin a koud
Mar: lanmè
Maravilhoso (a): mèveye
Marca: mak
Marcar (assinalar): make, koche
Margem: maj (maj yon fèy kaye pa egzanp, espas ou kite avan ou pre ou ekri sou fèy la)
Marginal (ladrão, bandido): vole, bandi
Marítimo (a): maritim (ki gen a wè ak lanmè)
Máscara: mask
Máscara de solda: mask soude
Masculino: maskilen
Massa: makaroni, espageti, ki fèt ak farin. Li vle di tou mas (mas pèp)
Mata: rak bwa
Matéria: matyè
Mau hálito: movèz alèn (move sant ki soti nan bouch)
Médico (a): medsen, doktè
Medo: laperèz
Melhor amigo (a): pi bon zanmi
Membro (família): manm (fanmi)
Membros inferiores / superiores (corpo humano): manm enferyè/ siperyè (kò moun)
Memórias: memwa
Mendigo (a): mandyan
Mentalidade: mantalite
Mentira: manti
Mês: mwa
Metro (medida): mèt (mezi)
Milho: Mayi
Misturado (a): melanje
Mito: mit
Moça / Moço: madmwazèl / jenn gason
Modificar: modifye, chanje
Modo: mòd, fason
Molhado (a): mouye
Molhar: mouye
Momento: moman
Monumental (magnífico; maravilhoso): moniman
Monumento: moniman
Morar: rete, abite
Morena (o): fi gen koulè po ki maron
Moriçoca: Marangwen (nan rejyon Nòdwest pey Brezil)
Moro: mwen rete, mwen abite
Moscas: mouch
Mosquito: moustik, marengwen
Motivo: motif, rezon
Moto (redução de motocicleta): moto
Mundo: lemonn, lemond
Municipal: minisipal
Museu: mize (kote yo ekspoze zèv atis, oubyen objè istorik)
Música: mizik
N
Nacionalidade: nasyonalite
Namorado (a): menaj
Nascimento: nesans, fèt
Natação: natasyon
Natal: Nwèl
Naturalidade: vil kote ou fèt
Navio: batiman, bato
Necessário (a): nesesè
Nenhum: okenn
Neto (a): nyès
Neve: nèj
Ninguém: pèsòn moun
Ninho: ti nich (zwazo)
No máximo: pou pi plis, pou pi ta
Nome: non
Norma (regra): nòm, règ
Norte:
Nó: ne (bay kòd la de ne)
Nota fiscal: nòt fiskal
Notável: fasil pou remake
Notícia: nouvèl
Numeroso (a): anpil, na gran kantite
O
Obra: travay, zèv
Óculos: linèt
Ocupado (a): okipe
Oficina: atelye, seminè
Ônibus: bis
Ontem:
Opinião: opinyon
Oportunidade: opòtinite
Oposição: opozisyon
Oração (gramática): fraz
Oralmente: oralman (nan langaj pale)
Ordem: lòd
Órfão / Órfã: òfelen
Organização: òganizasyon
Orgulho: fyète
Orientação: oryantasyon, direksyon
Origem: orijin
Ortopedista: doktè ki pran swen nan zo
Ótimo: trè byen
Outono: otòn
Ovo: ze
P
Paciência: pasyans
Padaria: boulanje, boulanjri
Padre:
Pagamento: pèman
Pai: papa
Pais (pai e mãe): paran (papa ak manman)
País: peyi
Paisagem: peyizaj
Paisagismo: peyizaj, peyizay
Palestra: konferans
Pálido (a): pal
Pano: tochon
Pano de prato: sèvyèt pou siye veso
Pão: pen
Parabéns: felisitasyon, konpliman
Parágrafo: paragraf
Parcelar: pasele, peye pa moso
Parecida (o) (semelhante): sanble, parèy
Parentes: fanmi
Parênteses: parantèz
Parque: pak (plas piblik)
Partícula: patikil
Partidas de futebol: match foutbòl
Páscoa: Pak
Passar (de um lugar a outro): passe (soti yon kote pou ale nan yon lòt)
Passarada: yon gwoup zwazo, zwèzo
Pássaro: zwazo, zwèzo
Passear: promennen
Passo: pa ( yon pa de pa n ap vanse)
Pastor: pastè
Pecados: peche
Peça: pyès teyat
Peculiaridade: espesyalite, patikilarite (karakteristik ki fè yon bagay diferan de yon lòt)
Pedaço: moso
Pedido: demand
Pegar em flagrante: bare
Peixe: pwason
Pele: po (po moun)
Penitenciária (prisão): prison, penitansye
Pequeno(a): piti
Perceber: reyalize, rann kont, konprann
Perdão: padon
Perfume: pafen
Perigoso (a): danjere
Pernilongo: Marangwen (nan rejyon Sudwest ak Sud epi pat rejyon Santwest pey Brezil)
Perseguição: pèsekisyon
Personagem: pèsonaj
Personalidade: pèsonalite
Perturbar: pètibe, deranje
Pescaria: lapèch
Peso: pwa (mezi)
Pessoa: moun
Pessoalmente: pèsonèlman
Pia: evye (kote yo lave veso)
Pintar: pentire
Pintar o cabelo: tente (tenn) cheve (chanje koulè cheve a)
Piso: etaj, atè a
Pizzaria: pitzaria
Planejado (a): planifye
Plano piloto: plan pilòt, plan eksperimantal
Plantação: plantasyon
Plantas: plant
Plantio: plantasyon
Plástico: plastik
Pneu: kaoutchou
Poça: basen
Poeira: posyè
Polegada (medida): pous (mezi)
Polícia: polis, lapolis
Polidez: politès, lapolitès
Pomar: tren kote ki gen anpil pye bwa ki gen fwi oubyen ki pote fwi
Ponta: pwent
Ponto turístico: pwen touristik
População: popilasyon
Popular: popilè
Por acaso: pa aza, pa chans
Por certo tempo: pou sèten tan
Por engano: pa erè
Porção (comida): pòsyon (manje)
Porta da frente: pòt devan (ekspresyon ki vle di lè yon moun pase nan chemen ki dwat pou reyalize yon bagay)
Porta dos fundos: pòt dèyè (ekpreyon ki vle di lè yon moun pase anba, pou reyalize yon bagay)
Portão: baryè
Pote: po (nan tèks la se po pou sèvi nan kizin ki diferan de po moun)
Poupança: epay, ekonomi
Pouquinho (diminutivo de pouco): ti kras
Povo: pèp
Praia: plaj
Praticar: pratike
Prato: asyèt
Pré-aquecido: chofe avan
Precário (a): difícil, delika
Precisar: bezwen
Preço: pri
Preencher o cheque / a guia de depósito: ranpli chèk la / ranpli fòmilè depo a
Preferido (a): prefere
Preguiça: parès
Prejuízo: domaj, andomajman
Prender: arete
Preparar: prepare
Preposição (gramática): prepozisyon
Presente: kado
Preso (a): jwenn arestasyon, nan prizon
Pressão: pesyon
Pretensão: pretansyon
Primavera: prentan
Primo / Prima: kouzen / kouzin
Principalmente: sitou
Príncipe: prens
Prisão: prizon
Privilegiado (a): privilèj
Problema: pwoblèm
Processamento: pwosesis, tretman, transfòmasyon
Produto: pwodwi
Produto químico: pwodwi chimik
Produtor (a): pwodiktè
Professor (a) (mestre): pwofesè, mèt
Profissão: pwofesyon, metye
Profissional: pwofesyonèl
Proibido: entèdi
Projeto: pwojè
Promovido (a): pran pwomosyon
Prontamente: prese, touwit, vit, san pèdi tan, rapidman
Pronúncia: pwononsyasyon
Propriedade: pwopriyete
Próprio (a): pwòp
Protagonista (papel principal): aktè principal, pèsonaj santral, moun ki jwe ròl prensipal nan yon film
Proteção: pwoteksyon
Proteger: pwoteje
Protetor auditivo: pwotektè zòrèy, pwotektè tande
Prova: prèv, egzamen, evalyasyon
Provocar: pwovoke
Próximo (a): pwochen, swivan
Puro (a): pi, pwòp
Puxa vida (interjeição de felicidade, assombro ou desalento): Rete! Mezanmi!
Q
Quarteirão: blòk, katye
Quase: prèske, pwèske
Quebrado (a): kraze, kase
Queda: chit, tonbe
Queijo: fwomaj
Quilômetros: kilomèt
Quintal: lakou
R
Rádio: radio
Raiar o dia: solèy leve, granm maten
Rapaz: gson, ti gason
Rápido: rapid
Raramente: raman, yon lè konsa
Realidade: reyalite
Reaproveitar: sèvi avèk ankò, reitilize, resèvi
Rebolar: danse
Receber: resevwa
Receber alta: egzeyat
Receita: preskripsyon, resèt
Recém-nascido (a): bebe ki fenk fèt, ti bebe, bebe
Recheado (a): fas (fas yo mete andan pen, poul boure eks.)
Reconhecer: rekònèt
Recordações: souvni
Recuperar: rekipere, repran, retabli, refè, geri
Reencontrar: rankontre ankò
Refeição: repa, manje
Reforço: ranfòsman, ankourajman
Refrigerante: bwason gazez
Região: rejyon
Região meridional: rejyon sid
Regiões serranas: rejyon montay
Relação: lyen, relasyon
Relatar: rapòte
Relatório: rapò
Remédio: remèd
Renda: dantèl, twal bwode
Repleto: ranpli
Reportagem: repòtaj214
Reproduzir: jwe (yon vídeo, yon CD)
Reservar: rezève
Resfriado (a) (manter frio): refwadisman, rim
Resgatar: sove
Residencial: rezidansyèl
Resíduo: rès, rezidi
Resistir: reziste, kenbe tèt, kanpe an opozisyon, kanpe kont
Respeito: respè
Respirador (EPI): respiratè / EPI: ekipman proteksyon endividyèl oubyen pèsonèl
Responsabilizar: rann responsab
Responsável: responsab, reskonsab
Ressecado (a): vin sèch
Resultado: rezilta
Resumir: rezime
Retalhos: retay
Reunir: reyini, rasanble
Revolucionário(a): revolisyonè
Rio: rivyè
Roubo: vòl
Roupa: rad
Roupa infantil: rad timoun
Rua: ri
Ruído: bri
S
Sabão: savon
Saco de lixo / plástico: sak, sachè pou met fatra / plastik
Sacola: sachè (sachè yo bay lè w ap nan makèt pa egzanp pou mete pwodwi yo)
Saída: sòti
Sala de aula: klas, sal kou
Salada: salad
Salada de frutas: salad fri
Salário: salè
Saldo (dinheiro disponível numa conta bancária): kantite lajan disponib
Salto: so
Sanduíche: sandwich
Saque (sacar dinheiro): retire kòb, fè retrè
Saudade: anvi wè, nostalji
Saudável: an sante
Saúde: sante
Secar: seche
Sede: syèj sosyal
Segurança: sekirite
Semáforo: semafò (siy trafik)
Sempre: toujou
Senha: modpas, mopas
Senhora / Senhor: madanm / mesye
Sentar: chita
Sentir pena: santi lapenn, santi lapèn
Separar: separe
Setor bancário: sektè labank
Setor comercial: sektè komès
Setor da fábrica: sektè izin nan
Significar: vle di
Simpática (o): senpatik
Sistema: sistèm
Situação: sitiyasyon
Soar: sone
Sobre-humano: depase moun nòmal, moun ekstraòdinè
Sobrenome: siyati
Sobreviver: siviv
Sobrar: rete (rès)
Sociedade: sosyete
Socorro: sekou
Sol: solèy
Solicitação: demand, demann, rekèt
Solteirão / Solteirona: selibatè (soso, mal papay)
Solto (a) (livre): lib
Sorte: chans
Sorvete: krèm glase
Sorveteria: kote yo vann krèm glase
Sozinho (a): pou kont
Suco: ji
Suficiente: sifizan
Sugestão: sijesyon
Sujeira: kras sal
Sujo (a): sal
Sul: sid
Sumido (a): disparèt
Superfície: sifas, sipèfisi
Superar: simonte, sipòte
Supermercado: makèt
Suposto (a): sipoze
Surpreso (a) (admirado): sipriz
Susto:
T
(redução de “está”): oke, dakò
Tagarelar: pale anpil, bavade
Tamanho: dimansyon, gwosè
Também: tou (mwen tou m ap aprann pòtigè)
Tampa: kouvèti
Tapete: kapèt
Tarefa: devwa, travay
Tchê! (interjeição típica do estado do Rio Grande do Sul): mezanmi! rete!
Teatro: teyat
Tecido: twal, tisi
Telefone: telefòn
Telefonar: telefone, rele nan telefòn
Tema: tèm, sijè, tematik
Temperatura alta / baixa / negativa: tanperati ki wo/tanperati ki ba/ tanperati anba zero
Tentação: tantasyon
Tentar: eseye
Terceiro ano: twazyèm ane
Território: tèritwa
Tesouro: trezò
Teste: tès
Testemunha: temwen
Texto: tèks
Tijolo: brik
Time: ekip
Tinta: penti
Tio / Tia: tonton / matant
Tirar (pegar): tire, pran
Todo: tout
Tomar: pran
Tomar banho de mar: pran beny lanmè
Tonteira: tèt vire, vètij, etoudisman
Topar (encontrar): rankontre
Torcer: ankouraje, sipòte
Torresmo: grès kochon, la kochon lè yo fri l sèk
Tosse: tous
Total: total
Touca: bone
Trabalhar: travay (vèb)
Trabalhar fora: travay yon lòt kote ki pa lakay ou oubyen ki pa nan vil kote ou rete a
Transformação: transfòmasyons
Trânsito: trafik, sikilasyon
Tratamento: tretman
Trator: traktè
Treinamento: fòmasyon
Trem: tren
Troca: chanje
Tronco (tórax e abdômen): tron (pwatrin ak vant)
Tropeçar: bite, fo pa
Turismo: tourism
Turistas: touris
Tutu: manje brezilyen tipik nan Minas Gerais ki fèt ak pwa frikase, farin manyòk oubyen mayi, la kochon, lay, zonyon, eks.
U
Último: dènye
Unha: zong
Único (a): sèl
Uniforme: inifòm
Urbanismo: ibanism (sa ki gen awè ak planifikasyon ak kontwòl yon vil)
Útil: itil
V
Vaga: plas
Valer ouro (expressão da Língua Portuguesa): vo lò
Valorizar: valorize, bay valè
Vantagem, benefícios: avantaj, benefis
Variação climática: chanjman klimatik, chanjman nan klima
Vários / várias: plizyè
Vaso: po, krich, bòl, bagay, bato
Vaso de planta: po yo mete plant (flè eks.)
Vasto (a): vast laj, gwo
Vazio (a): vid, avid
Vegetação: vejetasyon
Vento: van (van k ap soufle)
Verão: ete, sezon lete
Verbo: vèb
Verbo auxiliar: vèb oksilyè
Verdade: verite
Verde: vèt
Vias de trânsito: wout sikilasyon (transpò piblik)
Vida: vi, lavi
Vidraça: vit (yo mete nan pòt ak nan fenèt)
Vidro: vit
Vinhozinho (diminutivo de vinho): diven
Vírgula: vigil
Visita: vizit
Vítima: viktim
Vizinhas (os): vwazen
Vôlei: volebòl
Volta: tounen, retounen
Voltar atrás (arrependeu-se): regrèt
Vontade: anvi, volonte (nan kontèks tèks la se anvi ki kòrèk)
X
Xícara: tas
Z
Zebra: Zibra
Zico: Gason ki te jwe foutbòl (Brezilien yo konsidere li, aprè Pelè, dezyem mèt foutbòl)
Zoológico: zou


Zorra: Dezòd (nan Brezil kapa se deranje)

5 comentários: